Sľuboval pätnásť minút, no bola to takmer hodina. S navigáciou v štýle “spýtam sa koho stretnem” sa náš taxikár predieral uličkami Havany naozaj statočne. Staručký Chevrolet namáhavo bojoval aj s najmenším prevýšením, no o to vášnivejšie sa rozbehol dolu každým kopčekom. Nevzdal to taxikár a nevzdali sme to ani my. A stálo to za to.
Vitaj v meste La Loma del Mazo alebo Loma Blanca, na najvyššom mieste (76,5 m.n.m.) urbanizovaného obvodu Havany, známom aj ako Loma de la Vibora (Viper Hill). Tu sa nad mestom hrdo týči krásna La Villa Teresa, do ktorej dnes smiem vojsť. A teba pozývam na návštevu so mnou.
La Vibora je rezidenčná oblasť Havany, ktorá patrí do obce „10 de Octubre“. Jej založenie siaha až do roku 1869. Pôvodne to bolo malé mestečko, kde sa kone zbavovali dostavníkov, ktoré smerovali z Havany do Güines. Ako čas plynul, urbanizácia rástla a dnes je La Vibora jednou z najľudnatejších štvrtí v Havane. Medzi najznámejších obyvateľov tejto štvrte patria: Antonio Bachiller y Morales (bibliograf), Carlos Enríquez a Amelia Peláez (maliari), José Miguel Gómez (prezident republiky), Raúl Roa (diplomat) Roberto Fernández Retamar (básnik) a mnohí ďalší.
La Villa Teresa
Zdobená v koloniálnom štýle, dýcha vila výnimočnou atmosférou. Minulosť a súčasnosť tu koexistujú v jedinečnej harmónii. Výnimočný výhľad na celú Havanu zo strešnej terasy je neopakovateľný. Tu ti mesto skutočne leží pri nohách.
Prehliadku interiéru začneme vo vstupných priestoroch, plných zaujímavých detailov. Nič čo sa tu nachádza nie je obyčajné. Každý jeden kúsok rozpráva svoj vlastný príbeh.
Salón je miestom, kde sa stretávajú priatelia. Rôzne možnosti usadenia hostí, krb, množstvo krásnych dekorácií a obrazov vytvára priateľskú, pohostinnú atmosféru.
Mojím najobľúbenejším miestom je jednoznačne hudobný salónik. Rôzne hudobné nástroje, pohodlné kresielka a krásny výhľad do záhrady. Miesto stvorené na oddych.
Spálňa, tak ako všetky mnistnosti vo vile, má výšjky stropov viac ako 3 metre, čo jej honosný vzhľad ešte umocňuje.
Jedáleň je spojená s malým salónikom. Tu sa opiera ranné slnko, je preto priam skvostné vchutnať si tu, ako inak v hojdacom kresielku, rannú kávu alebo čerstvý džús zo sezónneho ovocia.
Po takmer sto schodoch sa vyštevráme až na úplný vrchol vily, strešnú terasu. Oplatí sa privsať si a vychutnať si, ako sa slnečné lúče postupne zmocňujú celého mesta, až ho napokon úplne ovládnu a prebudia do ďalšieho dňa.
Nádhera, však? Pozri, ako vila vyzerala ešte pred pár rokmi, kým sa do jej rekonštrukcie pustili noví majitelia a vrátili jej pôvodnú krásu a dôstojnosť. Ak máš čo len najmenšiu predstavu o tom, ako na Kube všetko (ne)funguje, oceníš ich prácu niekoľkonásobne. To čo dokázali je skutočne malý zázrak
